Nie je to o pozitívnom myslení

•píš ako cítiš XXXVI.•

Niekedy najlepšie čo môžeš urobiť je nepremýšľať, nepredstavovať si, neriešiť to. Iba veriť, že sa všetko nakoniec vyrieši najlepšie ako môže...

Viem, že to znie naivne. No je to niekedy jediné možné východisko. Nechať to tak. Odísť. Nezaoberať sa tým, neobzerať sa za seba a veriť. Veriť, že to dopadne tak ako má. 

A to je na tom to najlepšie, že nevieš ani to ako to vlastne dopadnúť má. To sú tie momenty prekvapenia.

Nič viac, nič menej.

Ľudia vravia, že pozitívne myslenie je dôležité, no najlepšie je, že po prednáške na tému pozitívneho myslenia 90% ľudí začne premýšľať nad samovraždou. Zvláštne, však?

Ja si skôr myslím, že človek potrebuje aj negatívne emócie, negatívne myšlienky a pocity, aby vedel napredovať. A myslím si aj to, že prednášky o pozitívnom myslení sú totálny nezmysel. 

Na to potrebuje človek proste čas a nie hodinu sedieť na tvrdej stoličke a počúvať názory človeka, ktorý vyzerá akoby si pred chvíľkou fúkol lajnu a lieta v atmosfére niekde medzi Jupiterom a Saturnom.

Život Ťa naučí veľa a čas ešte viac. Ľudia tvrdia, že čas zahojí všetky rany. Zahojiť možno zahojí, ale jazvy zostanú. Len závisí ako sa k tomu postavíš. 

Buď sa budeš utápať v žiali a smútku alebo si proste povieš, že ideš bojovať a nebudeš myslieť na to zlé. Zoberieš si so sebou tie pekné pocity a pôjdeš do boja.

Budeš dúfať, že to vyhráš a že vyjdeš z toho boja ako víťaz a nie ako porazený.

Preto ja nie som zástanca, že je to o pozitívnom myslení, ale o tom mať nadhľad a neriešiť. Proste to nechať tak. Dá sa to. Viem to. Prežila som to. A idem ďalej.

Aj keď nie úplne to dokážeš ignorovať, pretože v kútiku duše to proste máš stále, ale nemyslíš na to. A to je dôležité. Kráčať životom s úsmevom aj keď nemáš práve svoj deň. A to je tak super.

Vtedy si aj ľudia myslia a doslova Ti závidia ako šťastne a spokojne vyzeráš. A to chceš. A to sa Ti darí. 

Tak v tom pokračuj a neprestávaj pokým tomu sama neuveríš a nedostaneš sa do bodu, kedy Ti bude jasné, že touto cestou chceš kráčať a touto cestou proste pôjdeš aj ďalej. Nech je to akékoľvek náročné.

Pretože Ty už vieš ako na to. Už vieš ako sa máš tváriť, ako máš reagovať, ako sa máš správať a ako musíš žiť, aby si bola naozaj spokojná a aby to cítili aj tí okolo.

A nezabudni, že záleží len na Tebe a na Tvojom pokoji. 

To je alfa a omega Tvojho života.