Bublina

•píš ako cítiš XXVIII.•

Žila som v nej tak dlho. Keď stratíš akúkoľvek snahu zlepšiť samú seba na úkor iných ľudí. Keď dávaš na prvé miesto človeka, ktorý za to nestojí.. už som pochopila všetky tie keci, ktorým som nechcela veriť. 

Najdôležitejšie je, aby si milovala seba, až potom dokážeš milovať iného. No nie pri každom to platí. Povedzme si úprimne. 

Ukončila som kapitolu. Otvorila novú čistú stranu. Vďaka za to.

Musíš sa proste iba rozhodnúť, že ideš a najťažšia časť je za Tebou.

Vrátiť čas? Také klišé. Nie. Proste to tak malo byť. Som vďačná hlavne za zlé chvíle, pretože zo mňa urobili silnejšiu ženu, ktorá vie, že čokoľvek príde vždy je nádej na niečo lepšie.

Veď na chybách sa človek učí. Na svojich. Nie na cudzích. Na svojich chybách sa naučí najlepšie ako nemá v živote pokračovať. Samozrejme prídu zase iné chyby, možno väčšie, možno nie. Ale o tom je život. Tá rozmanitosť v každom dni...

"Nebojíš sa, že teraz to bude rovnaké?" - spýtala sa ma. 

"Báť sa? A čoho? Veď je to život. Dobrodružstvo. Výzva. Skúšky. 

Nechcem prežívať. Chcem žiť!"