Blog

...nedovoliť strachu, zastaviť Ťa!

Musela som si počkať na ten správny moment, kedy budem mať všetky myšlienky na svojom mieste. Na moment, kedy si so šálkou čerstvej voňavej kávy ľahnem do perín a zapozerám sa cez okno na tú farebnú jesennú krásu.

Respektíve necítiš, lebo niekedy, keď bojuješ pridlho, odmenou nie je happy end, ale prázdnota. Vyčerpanie. Apatia. Možno neviem, čo konkrétne Ťa trápi. Či je to zlomené srdce, príliš veľká zodpovednosť, choroba, alebo proste život. Možno neviem, čo Ti to spôsobuje, ale viem, čo sa v Tebe odohráva. Snažíš sa. Biješ sa s tým každý jeden deň. Hneď od...

Ľudia dostávajú šance zadarmo.

Viem, že by som nemala na Teba myslieť a rozmýšľať na Tebou. No si až príliš hlboko v mojom srdci na to, aby som to dokázala. Si kus mňa samej, kus môjho života a patrí Ti ten najväčší kus môjho srdca.

A potom sa stretli. Náhodne, z ničoho nič išiel oproti nej po ulici. Chvíľu premýšľala kam sa skryje, do ktorého butiku nenápadne vbehne alebo sa stratí v dave ľudí. Lenže nemala sa kam skryť, nikde nablízku nebol žiadny butik a samozrejme ani žiadny človek, nie to ešte dav ľudí. Náhoda alebo čo?

A keď prišla domov premrznutá, v mokrom kabáte.. uvarila si šálku horúcej kávy, sadla si na pohovku a s jemnou hudbou v uchu premýšľala.

To isté ráno, tá istá cesta do práce, tie isté povinnosti a úlohy. Ten istý pomalý čas a deň. Tí istí ľudia a tie isté tváre. Všetko bolo také ako každý iný deň pred tým.

Premýšľam, aké by to bolo, keby...

Neviem prečo, ale z každej strany počujem, aké je krásne mať vzťah a niekoho kto Ťa miluje a mať jeden druhého a žiť spolu a užívať si spoločné chvíle a ...

Podľa pocitov začnem od konca. Káva. Horúca, voňavá, bez cukru, bez mlieka. Len čistá káva.